Posledné
obrázky z našej letnej bicyklovej cesty, obrázky z vyše sto kilometrovej cesty
domov zo Zuberca, cez slovensko-poľské pohraničie. Ísť v ústrety domovu a
premýšľať o tom, o čom to všetko bolo a čo nám to dalo, o tom, že si to musíme
zapamätať, poučiť sa, aj z toho dlho čerpať. A aj že sme iní, tak ako po každej
ceste.
A
nebolo to len pekné, ale teraz som spokojná so všetkým, čo sa počas tých
týždňov udialo, tak spätne sa obzerám a mám radosť, že sme to skúsili, že sme
prežili také iné dobrodružstvo, dosiaľ nami neskúsené. A že sme možno
odolnejší, bližší.
A keď
si P. s mokrým zadkom, tesne pred slovenskými hranicami, stúpil na drevený plot
a rozprestrel ruky, vtedy sa mi vynorilo z mysle, že to všetko bolo (aj) o
hľadaní a o takejto voľnosti, aká na mňa z tej fotky pôsobí.
