Žiadne slovinské hory ani chorvátske more, no čakalo nás niečo iné, určite ale teraz nemožno povedať, že horšie. A ani prvotné sklamanie z nečakanej zmeny plánov a postojov nemusí byť vždy tým, čím sa na prvý pohľad zdá. Namiesto toho stovky bicyklových kilometrov po rakúskych/slovenských kopcoch a jazerách, dobrodružstvo voňajúce slnkom a skorým ranným vzduchom, radosťou, trápením a tak v malom všetkým, čo život prináša. Tak inak si žiť a prechádzať svetom, zaslúžiť si každý kilometer a každý nový obzor. Dennodenne pozorovať dráhu slnka a nechať sa ním po celý deň hladiť, aj vetrom, teda ak sa neotočil proti nám, vtedy všetko šlo akosi ťažšie. A bolo dobre všade, kde sme boli, lebo človek má hľadať, túžiť, a potom tie túžby aj skúšať uskutočniť.
No Comments Yet, Leave Yours!