Tieto
štyri dni boli vytrvalé dni na horách, aj s pokazeným zenitom, ktorý na naše
fotografie púšťal viac svetla, ako by mal. No tie dni boli naozaj svetlé, plné
hôr, plné radosti a biele pásy na našich obrázkoch hovoria možno aj o tejto
podobe našej hrebeňovky.
Každý deň sa nám
ukazoval iný vzhľad týchto vraj nízkych hôr, lesy aj kosodreviny, miestami
skaly a miestami pôvabný hrebeň. A keď sme denne putovali niekoľko hodín a
krajina sa nám menila pred očami, popruhy batohov sa nám zarezávali do ramien a
značky nepríjemne klamali o čase, plávali sme týmito horami, fyzickú ťarchu
prenechali na telo a vnútri sme sa akosi (ne)pochopiteľne kochali všetkým
okolo. Vnímali sme dúhy nášho bytia a práve to, čo sa tam dialo, práve tie dni
bez starostí, ktoré sme nechali "dole", práve to sme vtedy považovali
za dôležité a podstatné.
na zenity s papierovou lepiacou páskou treba ísť ;)
ReplyDeleteako to myslíš? :) skúšali sme prelepiť zadné dvierka a všetky možné špáry čiernou izolačnou páskou, ale chyba je asi niekde inde :-/
ReplyDelete