Toto leto sme takmer celé strávili na Slovensku. Na bicykli, na horách,
aj doma. Slovensko pre nás týmito mesiacmi nabralo iný rozmer. Koncom
augusta, keď už u nás pomaly začínala jeseň, nám však začali chýbať
diaľky a prekračovanie hraníc. Kúpili sme teda lístok na autobus a
vybrali sa na jadranské pobrežie, kde sme už minulé leto cítili veľký
pokoj a teplo, a nie len to fyzické.
Vystúpili sme v obľúbenom Primoštene, kde nás každé
ráno vítalo krásne počasie, čerstvé (čokoládové) pečivo, a potom kniha,
časopis a more. Pokojné večery pri/v stane, v tichu vĺn a slaného
morského vzduchu.
Postupne sme prechádzali dalmátskym pobrežím. Len tak sa presúvať, bez očakávaní a veľkých plánov.
Chceli sme spoznať prímorské hory okolo mesta Omiš a Makarskej riviéry, pozerať na
pláže a na ľudí zhora a nestretnúť v tých horách nikoho, len v správnom
tichu premýšľať a potom v smiechu od toho všetkého odísť. Ešte tam ale
musíme ísť, tie cesty, stromy, výhľady boli iné a veľmi príjemné.
Celé leto bolo takým, aké žiadne iné doposiaľ
nebolo. Bolo zmesou všetkého, a keď sa na tie dni pozerám spätne, presne
také živé sa mi páčilo. A teraz, keď je už neskorá jeseň a povinností
nie je málo, sa niekedy strácam v pocitoch a chýba mi čas, no spomínam
si na letné dni. Chcem z nich čerpať, z toho slnečného leta. A
predstavujem si obrazy budúcich ciest, pozerám na mapy a obrázky a
teším sa na všetko, čo príde.
mám chuť nastúpiť na najbližší autobus.
ReplyDeletetuším chodí len cez sezónu (asi od júna do konca septembra). ale keď budeš mať letnú výletovú vlnu, určite sa oplatí ísť poobjavovať tie svoje chorvátske zákutia, kopce a skryté pláže. najmä mimo júla a augusta, keď je tam menej ľudí a teda aj omnoho pokojnejšie :)
Deleteskvelé ako vždy
ReplyDeleteďakujeme, milý anonym.
Delete