November

Behind the window

Mala Fatra national park II.

Mala Fatra national park I.

October

Autumn in the forest

Blue Mountains

One day in september

Dalmatian coast III.

Toto leto sme takmer celé strávili na Slovensku. Na bicykli, na horách, aj doma. Slovensko pre nás týmito mesiacmi nabralo iný rozmer. Koncom augusta, keď už u nás pomaly začínala jeseň, nám však začali chýbať diaľky a prekračovanie hraníc. Kúpili sme teda lístok na autobus a vybrali sa na jadranské pobrežie, kde sme už minulé leto cítili veľký pokoj a teplo, a nie len to fyzické.

Vystúpili sme v obľúbenom Primoštene, kde nás každé ráno vítalo krásne počasie, čerstvé (čokoládové) pečivo, a potom kniha, časopis a more. Pokojné večery pri/v stane, v tichu vĺn a slaného morského vzduchu. 

Postupne sme prechádzali dalmátskym pobrežím. Len tak sa presúvať, bez očakávaní a veľkých plánov. Chceli sme spoznať prímorské hory okolo mesta Omiš a Makarskej riviéry, pozerať na pláže a na ľudí zhora a nestretnúť v tých horách nikoho, len v správnom tichu premýšľať a potom v smiechu od toho všetkého odísť. Ešte tam ale musíme ísť, tie cesty, stromy, výhľady boli iné a veľmi príjemné.

Celé leto bolo takým, aké žiadne iné doposiaľ nebolo. Bolo zmesou všetkého, a keď sa na tie dni pozerám spätne, presne také živé sa mi páčilo. A teraz, keď je už neskorá jeseň a povinností nie je málo, sa niekedy strácam v pocitoch a chýba mi čas, no spomínam si na letné dni. Chcem z nich čerpať, z toho slnečného leta. A predstavujem si obrazy budúcich ciest, pozerám na mapy a obrázky a teším sa na všetko, čo príde.

Dalmatian coast II.

Dalmatian coast I.

Summit after summit

Tieto štyri dni boli vytrvalé dni na horách, aj s pokazeným zenitom, ktorý na naše fotografie púšťal viac svetla, ako by mal. No tie dni boli naozaj svetlé, plné hôr, plné radosti a biele pásy na našich obrázkoch hovoria možno aj o tejto podobe našej hrebeňovky.

Každý deň sa nám ukazoval iný vzhľad týchto vraj nízkych hôr, lesy aj kosodreviny, miestami skaly a miestami pôvabný hrebeň. A keď sme denne putovali niekoľko hodín a krajina sa nám menila pred očami, popruhy batohov sa nám zarezávali do ramien a značky nepríjemne klamali o čase, plávali sme týmito horami, fyzickú ťarchu prenechali na telo a vnútri sme sa akosi (ne)pochopiteľne kochali všetkým okolo. Vnímali sme dúhy nášho bytia a práve to, čo sa tam dialo, práve tie dni bez starostí, ktoré sme nechali "dole", práve to sme vtedy považovali za dôležité a podstatné.

Night at the top of the mountain

Z toho večera vynárajú sa mi obrazy stád kamzíkov pasúcich sa okolo našich pohybujúcich tiel podvečernou cestou na vrchol, a tiež svetlá a zvuky, ktoré môžu byť len v horách tesne pred zotmením. A noc, kedy boli hviezdy veľmi blízko, aj vatové oblaky, ktoré nad nami v noci tesne prechádzali a mne naháňali strach, kedy som budila P. a on ma uisťoval, aby som sa nebála, že dnes búrka určite nehrozí. Naše zmysly sa napli, pripravené zachytiť každý nepatrný zvuk či pohyb, inštinkty predvídajúce nebezpečenstvo.

A ráno, veľmi skoré ráno, keď som túžila celou mnou cítiť vzduch hôr, ich dych, vtedy, keď ožíval nový deň a svetlo hralo farbami, sa mi zazdalo, že v tomto ráne je akási pravda a ja som šťastná, že sme ju takto, opatrne, mohli zacítiť.

Summer Views II.

Summer Views I.

Naše svieže a veselé júlovo - augustové dni sa niesli predovšetkým s detským smiechom, hrami, teplom a rodinou. Boli to týždne, kde muselo a aj chcelo vládnuť veľa porozumenia. Jednoducho len tak rodinne byť a cítiť domov, na rôznych miestach, s rôznymi ľuďmi. Dni tohto leta boli rôznorodé, ale to na nich bolo pekné, neboli všetky opantané diaľkami a cestovaním, nebol čas presýtiť sa ho, lebo boli dni, keď boli povinnosti - no stále to bolo leto, čas bez školy, čas oddychu. 

From the high tatras

Naše letné pohyby aj tento rok patrili horám. Len tak smerovať po cestách známych aj neznámych, ležať v tráve na horskom vzduchu, umožniť nohám splynúť s ľadovým potokom, sedieť na skalách a sledovať. Počúvať tú hudbu, ktorá pre každého hrá svojím vlastným spôsobom. Také boli naše dni v horách, nie hory samotné. Lebo nedokážem byť ani približne presná v tom, aké sú a čo (pre mňa) znamenajú.

On the Road By Bike VI. - Our Way Home

Posledné obrázky z našej letnej bicyklovej cesty, obrázky z vyše sto kilometrovej cesty domov zo Zuberca, cez slovensko-poľské pohraničie. Ísť v ústrety domovu a premýšľať o tom, o čom to všetko bolo a čo nám to dalo, o tom, že si to musíme zapamätať, poučiť sa, aj z toho dlho čerpať. A aj že sme iní, tak ako po každej ceste. 

A nebolo to len pekné, ale teraz som spokojná so všetkým, čo sa počas tých týždňov udialo, tak spätne sa obzerám a mám radosť, že sme to skúsili, že sme prežili také iné dobrodružstvo, dosiaľ nami neskúsené. A že sme možno odolnejší, bližší.

A keď si P. s mokrým zadkom, tesne pred slovenskými hranicami, stúpil na drevený plot a rozprestrel ruky, vtedy sa mi vynorilo z mysle, že to všetko bolo (aj) o hľadaní a o takejto voľnosti, aká na mňa z tej fotky pôsobí.

In the western tatras

Orava

On the Road By Bike V. - Orava

Summer Day by The Lake

On the Road By Bike IV. - Liptov

On the Road By Bike III. - Central Slovakia

On the Road By Bike II. - Western Slovakia

On the Road By Bike I. - Austria

Žiadne slovinské hory ani chorvátske more, no čakalo nás niečo iné, určite ale teraz nemožno povedať, že horšie. A ani prvotné sklamanie z nečakanej zmeny plánov a postojov nemusí byť vždy tým, čím sa na prvý pohľad zdá. Namiesto toho stovky bicyklových kilometrov po rakúskych/slovenských kopcoch a jazerách, dobrodružstvo voňajúce slnkom a skorým ranným vzduchom, radosťou, trápením a tak v malom všetkým, čo život prináša. Tak inak si žiť a prechádzať svetom, zaslúžiť si každý kilometer a každý nový obzor. Dennodenne pozorovať dráhu slnka a nechať sa ním po celý deň hladiť, aj vetrom, teda ak sa neotočil proti nám, vtedy všetko šlo akosi ťažšie. A bolo dobre všade, kde sme boli, lebo človek má hľadať, túžiť, a potom tie túžby aj skúšať uskutočniť.

Berlin, Berlin